ALIGATOR- viete že? ma silu pri zatvaraní ust(stisk) až 1 tonu a 250 kg?
Aligátor severoamerický (staršie aj aligátor mississipský (Ferianc, 1970) či aligátor šťukopyský (Gutteková, 1964); lat. Alligator mississippiensis) je druh krokodíla z čeľade aligátorovité ktorý je zároveň jedným z dvoch žijúcich druhov aligátorov.
Rozšírenie
Tento aligátor je rozšírený v juhovýchodnej časti Spojených štátov (od východného Texasu do Južnej Karolíny a ďalej na Floridu). Žije v močiaroch, riekach alebo bažinách, ktoré sa často kryjú s oblasťami, obývanými ľuďmi.
Vzhľad
Aligátor severoamerický je najväčším plazom Severnej Ameriky. Čo do veľkosti je väčší ako jeho najbližší príbuzný aligátor čínsky (Alligator sinensis). Má veľké, tmavé, silné telo s mocnými končatinami, širokú hlavu a veľmi silný chvost. Samci týchto aligátorov väčšinou dosahujú dĺžku do 5,5 m, maximálna zaznamenaná dĺžka je 5,8 m [1]
Papuľa aligátora severoamerického je plochá, široká a dlhá. Medzi nosovými dierkami vyčnieva kostná prepážka. Trup je mohutný, valcovitý. Na chrbte je 8 radov rohovinových štítkov. Chvost je silný, veslovitý. Základné sfarbenie chrbtovej časti tela je černesté s nádychom do sivoolivovozelena, niekedy s tmavšími škvrnami. Brušná časť je špinavožltá. Tmavé sfarbenie mláďat je prerušované priečnými žltými pásmi, ktoré sú na chvoste širšie. Vekom výraznosť pásov stráca na intenzite.
Ekológia a biotop
Obýva veľké rieky, ich močaristé ramená, bariny a močiare. Uprednostňuje stojaté vody pred tečúcimi. Cez deň zväčša oddychuje, slní sa na kmeňoch vo vode a na bahnitých, piesčitých nánosových miestach brehov. Na lov vychádza za súmraku a v noci. Vyhrabáva si dlhé tunely s ležoviskom na konci, kde sa skrýva v čase nebezpečenstva a kde zimuje. Svoj revír si chráni. Revíry samcov a samíc sa môžu čiastočne prekrývať.
Rozmnožovanie
V období párenia, v apríli až máji, zvádzajú samce súboje, pri ktorých vydávajú hlasné zvuky počuteľné takmer do 2 km. Samice si pred znáškou robia hniezda navŕšením hliny, lístia a humusu do kopy širokej 2 m a vysokej do 1 m. Znášajú 20 - 70 vajec. Vajcia znesú do priehlbiny v strede a znášku zahrnú lístím a trávou. Mláďatá sa začínajú liahnuť o 63 - 70 dní. Dvojročné aligátory majú priemernú dĺžku 90 cm. Pohlavne dospievajú pri dosiahnutí dĺžky do 1,8 m
Potrava
Mláďatá sa živia vodným hmyzom, červami a mäkkýšmi, neskôr už aj menšími rybami, obojživelníkmi a inými plazmi. Potravou dospelých jedincov sú prevažne veľké ryby, príležitostne vtáky a drobné cicavce.
ANAKONDA-a viete že?
največšia mala 10 metrov? husté cooo???
TARANTULA-nieje prave meno tohto pavuka skutocne meno je Vtacnik,(prezivka Vtacnika je Tarantula)
TIGER-Jeho prirodzeným prostredím je Ázia. Vyvinul sa v juhovýchodnej časti tohto kontinentu a odtiaľ sa rozšíril na západ a na sever. Osídlil obrovský areál, ktorý sa tiahol od kaukazských svahov, juhovýchod Turecka do severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu, obýval Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan, Tadžikistan, provinciu Xinjiang a oblasť Lopnor v Číne, severozápadné Mongolsko, Indiu, Srí Lanku, Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajziu, Sumatru, Jávu a Bali. Z najvýchodnejších častí kontinentu z oblasti Amuru a Ussúrie sa tiger rozšíril až do Číny do provincie Heilongjiang a do severnej Kórey. Stal sa obyvateľom tropických oblastí s teplotami okolo 40°C, ale obýva aj miesta, kde zimné teploty klesajú až pod -45°C, s vysokou snehovou pokrývkou. Vďaka tomu sa začal pôvodný druh v jednotlivých oblastiach prispôsobovať miestnym podmienkam, z čoho vzniklo 8 poddruhov tigra:
Dnes je tiger rozšírený už len v nasledovných oblastiach: od Kaukazu až po oblasť Poamuria a Ussúrie, na juhu Prednej a Zadnej Indie, v Číne a na Sundskom súostroví. Je to výsledok lovu tigrov, sústavného ničenia prírodného prostredia, následok stále sa zvyšujúcej ľudskej populácie a preľudnenia ázijského kontinentu a tiež bezohľadnej exploatácii pralesov. Z ôsmich zemepisných rás dnes už bol úplne vyhubený tiger balijský, jávsky a kaspický.
Tiger aj napriek svojej obrovskej mohutnosti a neuveriteľnej sile (tiger sibírsky - sila až 50-tich chlapov), dokonale reprezentuje mačkovité šelmy svojou ladnou eleganciou a ľahkosťou pohybu.
K majestátnemu zjavu tigra prispieva aj typické sfarbenie. Na červenohnedom podklade je tiger hnedo až čierno pruhovaný, pričom pri vymieňaní srsti sa toto sfarbenie môže odlišovať. Počas teplejších mesiacov býva podklad bledší a počas zimných mesiacov tmavší a farebne sýtejší. Aj keď sa zdá, že jeho sfarbenie je nápadné, má svoju funkciu, ktorú sa tiger učí využívať už od narodenia. Dospelé jedince sú pri pomalom plížení hustou vegetáciou vďaka striedaniu svetla a tieňu takmer neviditeľné.
Bez ohľadu na to, či tiger žije v zajatí alebo vo voľnej prírode, ako jediná mačkovitá šelma miluje vodu. Vo voľnej prírode bez námahy prepláva aj veľké vzdialenosti. Bežne prepláva 6 - 8 kilometrov, pravidelne navštevuje morské ostrovy vzdialené od pevniny 15 - 28,8 kilometrov.
VARAN KOMODSKY-(Varanus komodoensis) je najmohutnejší žijúci zástupca jašterotvarých z čeľade varanovité. Vo voľnej prírode žije endemicky na indonézskych ostrovoch Komodo (podľa ktorého je nazvaný), Rinca, Padar, Flores, Gili Motang, Owadi, a Samiin. Varan komodský dosahuje dĺžku 2–3 metrov a hmotnosť 70 kilogramov.
Prívlastok „najmohutnejší“ si zaslúžil (podobne ako anakonda veľká)
VELKY ZRALOK BIELY-Žralok biely (dlhý max. 6-7m, niektorí tvrdia, že existujú aj 8m kusy, ale doteraz to nie je jednoznačne potvrdené) sa vyskytuje vo vodách tropického i mierneho pásma blízko pobrežia, ale aj na voľnom mori. Zdržuje sa najmä v oblastiach, kde teplota vody nepresahuje 20 - 21°C a kde je vyššia koncentrácia výskytu tuniakov a plutvonožcov. Ide najmä o juhovýchodné pobrežie Austrálie, juh Juhoafrickej republiky a pobrežie Kalifornie v Spojených Štátoch Amerických. Obľúbená oblasť, kam chodia bádatelia sledovať tento druh žraloka v jeho prirodzenom prostredí, je mexický ostrov Guadalupe. Každým rokom je tento druh pozorovaný aj v Stredozemnom mori, kam prenasleduje tiahnuce sa čriedy tuniakov. Žraloky v Stredozemnom mori patria často k tým najväčším jedincom, ktoré boli vo svetových moriach vôbec spozorované. Môžete tam viackrát uvidieť kusy dlhé 5 - 6 m. Zatiaľ čo v blízkosti Austrálie a Juhoafrickej republiky dosahujú najčastejší veľkostný priemer 4m. Najväčšieho chytili (1945) pri Kube a dosahoval dĺžku 6,4m (3312 kg). V lete v roku 2003 bol veľký biely žralok ulovený i na Jadrane. Chorvátski rybári práve chytajúci tuniakov ho ulovili juhozápadne od ostrova Jabuka v strednej Dalmácii. Na palubu vytiahli šesťmetrový exemplárny kus. Potom ho zabili, vyfotografovali a vylomili mu niekoľko zubov. Telo im svojou veľkosťou zaberalo celú palubu, preto ho hodili do mora. Inak pri chorvátskom pobreží, na rozdiel od vôd v blízkosti pobrežia Talianska, nebol do roku 2003 biely žralok spozorovaný 29 rokov. Naposledy v roku 1974, kedy smrteľne zranil plávajúceho Nemca neďaleko pláže v Rogoznici. Predtým v Chorvátsku zaútočil žralok na človeka v roku 1971. Napadnutá žena útok prežila. V celom Jadranskom mori bolo v priebehu 20.a 21. storočia zaznamenaných iba desať žraločích útokov. O niečo častejšie ako v Chorvátsku sú zaznamenané útoky z pobrežia Talianska. Práve žralok biely bol hlavným "hrdinom" Spielbergovho kultového filmu "Čeľuste". Pri chorvátskych brehoch bol žralok biely spozorovaný aj v týchto letných dňoch. Jeho najbližší a bezprostredný predok vyhynul približne pred piatimi miliónmi rokov. Rozmery vtedajšieho predátora boli 18 až 20 metrov a vážil okolo 13 ton. Svet sa o tomto prehistorickom žralokovi dozvedel z fosílií zubov objavených na pobreží Austrálie a USA. Bol jeden z najdokonalejších dravcov v dejinách našej Zeme.
VRANA -Vrana túlavá alebo vrana obyčajná alebo vrana čierna (Corvus corone) je spevavec z čeľade krkavcovitých.
Žije od strednej Európy po východnú Sibír, v blízkosti lesov, polí a lúk. V lete viac v okolí lesov, v zime spolu s havranmi na poliach. Je všežravá, živí sa aj zdochlinami a odpadkami.
Hniezdo si stavia na vysokých stromoch alebo v kroví z konárikov, korienkov, prípadne z peria. Znáša v apríli 4-5 modrozelených vajec so škvrnami. Samica na nich sedí 3 týždne.
Vydáva volanie „rrá-rrá“ alebo „kraach-kraach“.
ZEBRA - zebra (po latinsky Hippotigris) je podrod rodu Equus a slovenské rodové meno druhov tohto podrodu. V niektorých starších systémoch mal postavenie rodu ("zebra" - Hippotigris).
Je charakteristický bielo-čiernym pruhovaním („zebrovanie“). Všetky druhy zebier dnes žijú v Afrike a sú typickým obyvateľom saván.
Stavbou tela sa zebry podobajú primitívnym druhom koní. Majú kratšie nohy a väčšiu hlavu a nie sú tak dobrými šprintérmi ako ušľachtilé plemená domácich koní. Môžu bežať rýchlosťou až 55 km/h, ale sú vytrvalejšími bežcami ako kone.
Zebry
Medzi zebrami sú veľké individuálne rozdiely, opisuje sa veľa poddruhov a miestnych variet, preto aj počet opísaných druhov prešiel revíziou.
MEDUZY - medúzovce (po latinsky Scyphozoa) je trieda z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria). Charakterizovaná je tým, že u nich prevažuje medúzové štádium nad polypovým štádiom, ktoré je veľmi špecializované a podieľa sa na rozmnožovaní.
Patria sem viaceré plávajúce rôsolovité mechúrniky. Obyčajne majú tvar zvona či taniera, pologule či gule. Ústa sú na spodnej strane tela a často sú obklopené veľkými lalokmi alebo dlhými ramenami. Na vonkajšom okraji tela majú jemné vlákna s pŕhlivými bunkami.
Medúzy sú výhradne morské, žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Jedia planktón a menšie kraby, ryby a raky. Rozmnožujú sa pohlavne – larvy sa usadzujú na dne mora a pučia z nich nové medúzy. Najbežnejším druhom je tanierovka ušatá (Aurelia aurita), a to v lete v Severnom mori.
LEV - Vzhľad leva
Lev sa od iných mačkovitých odlišuje krátkou priliehavou srsťou a koncom chvosta, kde má dlhú srsť. Už na prvý pohľad vidieť pohlavný dimorfizmus. Samce sa od samíc líšia mohutnou hlavou, krk a hruď majú pokrytú krásnou hrivou hnedej farby.
Veľkosť
* Dĺžka:140 až 250 cm
* Dĺžka chvostu: 90 až 105 cm
* Výška:100 až 130 cm
* Hmotnosť:lev 120 až 250 kg, levica 120 až 175 kg
Sfarbenie
Srsť dospelého leva je plavožltohnedá alebo červenohnedá. Hriva samcov býva tmavšia.
Výskyt
Lev púšťový je rozšírený v savanách a stepiach Afriky na juh od Sahary a v severozápadnej Indii.
Život leva a potrava
Lev sa môže živiť napr. antilopami, zebrami, žirafami, byvolmi a mláďatami slona, hrocha a gorili, lebo dospelé jedince sú pre leva nebezpečné. Keď vo voľnej prírode nenájde potravu môže zájsť až k obydliam ľudí.
Lov
Väčšinou lovia samice v skupinách s mladými levmi. Najradšej lovia v močarinách. Ulovenú potravu zjedia všetci spolu.
Mláďatá
Samica je tehotná 100 až 120 dní. Táto levica odíde od skupiny. Potom si nájde skrýšu, kde porodí 4 až 6 mláďat. 3 až 5 mláďat sa nedožije 3 rokov. Levica, ktorá kojí mláďatá, potrebuje denne skonzumovať až 6 kg mäsa. Keď levica privedie svoje mláďatá do skupiny, ostatné levy ich prijmú medzi seba.
ANDULKA - Papagájec (nesprávne andulka; lat. Melopsittacus) je rod vtákov z čeľade papagájovité. Jediným druhom tohto rodu je papagájec vlnkovaný (staršie papagájec vlnkavý; lat. Melopsittacus undulatus; „melopsittacus“ = spevavý papagáj + „undulatus“- vlnkovaný).
Tento rod austrálskych papagájov je najmenším zástupcom ploskochvostých papagájov (Platycercini). Je asi 18 cm veľký a váži asi 30-40 gramov. Rod Melopsittacus je prechodom medzi rodmi Neophema a Pezoporus.[1][2]
Tento papagáj spolu s korelou chocholatou patrí medzi najrozšírenejší druh, ktorý je chovaný v domácnostiach ako rodinný miláčik.
CHOBOTNICA - Majú len 8 rovnakých ramien. Zvyšok schránky prakticky úplne zaniká a rovnako chýbajú aj plutvovité prívesky. Plávajú reaktívnym pohybom, vystrekovaním vody zo svalového lievika. Medzi zástupcov patrí napr. chobotnica obyčajná resp. osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris), bežný kozmopolitný druh. V Stredozemnom mori je častá Ozaena moschata - je to jedlý druh, ktorý má len 1 rad prísaviek na ramenách. Zvláštnou chobotnicou je malý druh Argonauta argo zo Stredozemného mora a Atlantiku. Má nepravú schránku, ktorá nie je výlučkom plášťa, ale dvoch hrubších ramien (so schránkou ostatných hlavonožcov nie je homologizovateľná). Samček je až 15-krát menší ako samica a jeho hektokotylus sa odtŕha a aktívne pláva. Najväčšou chobotnicou je Octopus punctatus zo západného pobrežia Severnej Ameriky, je veľká až 5 m.
PRIHLÁS SA
1 
